Zdravím všetkých žiakov a študentov, ktorí sa konečne dočkali prázdnin, a taktiež všetkých prepustených učiteľov!
Ako sa Vám vodí? Nič moc, čo?
Včera u mňa vládla depresia, tak som sa neozvala, nemala som na to silu. Hneď ako som sa zobudila a spomenula som si, čo sa mi snívalo, upadala som. Do raňajok sa kamarátka depresia nasťahovala úplne.
"Čo jazvy?" spýtal sa Maťo na sedení.
Ruky som zasunula medzi kolená, mala som dlhé rukávy, ktoré som natiahla viac, aby som ich mala cez celé dlane.
Maťo sa ma hneď pýtal, čo sa stalo.
"Snívalo sa mi niečo."
"Čo také?" Okúňala som sa, nechcela som povedať. Znamenalo to pre mňa dosť. "Nemusíš sa báť, ja to nepoviem nikomu. Vieš, že mi môžeš veriť."
"Hej, viem."
"Snívalo sa ti o niekom, na kom ti veľmi záleží, ale už sa ti dlho neozval?"
"Niečo také."
"Povedz mi to, určite sa ti uľaví."
Pozrela som sa naňho. "Ale nepoviete to nikomu, však?"
"Samozrejme, že nie. Len smelo hovor."
"*****, to o ňom bol ten sen. Bol to môj veľmi dobrý priateľ, veľmi blízky. Záležalo mi na ňom, veľmi veľa. Boli sme znovu na kávu, na koláče, zhovárali sme sa, len to tak fučalo. Veľmi mi chýba. Hovoril mi, aby som sa neponáhľala do sveta tam vonku. Aby som sa len zdržala čo najdlhšie tu. A ak už nechcem byť tu, nech sa len ponáhľam k nemu. Tak veľmi mi chýba."
"Prečo mu nenapíšeš, aby ťa prišiel navštíviť? Ak ste si takí blízki, určite rád príde, aby ťa znovu videl."
"On by prišiel, to viem, veľmi rád. Lenže to nejde. Pred dvoma rokmi mal havárku. Zlomené väzy urobili svoje."
"Och, Chilli, to je mi ľúto."
"Bol to taký dobrý chalan." Oči sa mi naplnili slzami a niečo sa vo mne zlomilo. Začala som plakať. Bolo mi to blbé, ale predsa len, je to môj psychiater a tomu môžem povedať všetko. Teda takmer všetko.
"Ak by som sa pred niekým niekedy hanbila za svoje jazvy, bolo by to pred ním. On bol vždy plný života, plný optimizmu. Vždy mi dodával silu. Keď som spravila to, čo som spravila.... Keby bol ešte živý, určite by som to nespravila. Bol by pri mne. Viem to."
"Chilli, pozri.... určite by na teba nebol hrdý, to je jasné, ale ty si musíš uvedomiť, že to je za tebou. Včera si sa za jazvy nehanbila. Dnes už hej. Viem, že je to dôsledok toho, že sa ti snívalo o *****, ale musíš sa cez to preniesť, určite by chcel, aby si sa z toho čo najskôr dostala a mohla sa vrátiť do sveta tam vonku, za múrmi tohto blázinca. Si predsa mladá, krásna baba, o ktorú je záujem a je ťa tu škoda. Ty máš na to, aby si sa odtiaľto dostala."
"Nemám na to," vzykla som. "Ja tu zostanem naveky, nechcem sa vrátiť tam von. Za celý čas čo som tu, a som tu už dosť dlho, ma neboli pozrieť žiadny priatelia. Vlastne raz ma bola pozrieť Iva. Ale to je všetko. Nikto viac. Keď prídu rodičia, vždy je to o tom istom. Mama sa na mňa pozrie, vzdychne si a povie -Jaj, dcérka moja. Mohla si byť doma a už byť aj vydatá. Oco mi pre istotu vždy hovorí novinky zo sveta akoby sme nemali prehľad, akoby sme nepozerali telku a nečítali noviny. Bratia zase povedia čokoľvek. Minulý weekend sa vydávala moja veľmi dobrá kamoška, neposlala mi ani len oznámenie o svadbe. Nič! Som od toho sveta úplne odrezaná. Nechcem sa tam vrátiť, pretože sa na mňa budú všetci pozerať a budú sa báť mi niečo povedať, pretože si budú myslieť, že by sa im mohlo niečo stať, že by som ich mohla napadnúť, pretože som bláznivá a preto určite nebezpečná. Viem presne, ako to bude vyzerať."
Maťo sa postavil, prešiel ku mna a kľakol si predo mňa. Palcom mi zotrel slzy. "Chilli, neplač. Kašli na všetko, čo ti povedia alebo nepovedia ostatní. Nestoja za to. Neboli to ozajstní priatelia, keď ťa neprišli pozrieť. Nestoja za to." Prikývla som. "Dám ti niečo na ukľudnenie. Spánok je liekom na takmer všetky choroby. A bezsenný spánok ti teraz pomôže najviac." Podal mi tabletku a pohár vody. "Keď prídeš na oddelenie, uchýľ sa k sebe do izby a sľubujem, že ti po spánku bude lepšie."
"Ďakujem."
Po tabletke som sa cítila mierne oťapená a preto som naozaj šla spať. Spala som až do rána. Maťo splnil sľub, po spánku mi bolo ľahšie a lepšie na duši.
Dnes bolo teplo na zdochnutie, ako sa vyjadril Jakub. Mal pravdu. Nedalo sa vydržať.
Weekendy sú vždy dosť nudné, pretože nie je skupina, nie sú sedenia, proste nemáme čo robiť. Vždy si len musíme nájsť zábavu sami. Je to čoraz ťažšie a ťažšie, ale čo už narobíme. Ani blázni nie sú to, čo bývali.
Zajtra sú návštevy.
Možno prídu moji super bratia, aby mi povedali, čo nové.
Možno ma sestrička pustí na prechádzku do parčíku, ak prídu.
Možno zajtra nebude také teplo.
Možno sa zajtra zabavíme.
Možno ma zajtra zase prepadne depresia.
Možno zajtra An niečo vymyslí, aby nám bolo lepšie.
Možno zajtra bude horšie.
Možno zajtra bude lepšie.
Možno sa s Vami teraz rozlúčim.
Možno Vám aj poviem, aby ste sa mali dobre a dali na seba pozor.
Možno....
Denník psychopata - 29.-30.06.07
30.06.2007 21:23:28
Komentáre
hmm
možno...
silvii
stačí to ako odpoveď?
mozno budem drza...
napriek tomu sa spytatm...v ktorom utulnom cvokhause si?
ak v tom co je kusok od Bratislavy a pod horami, tak ta kludne pridem navstivit aj s kilom pomarancov :)
rada ta citam!
celeblith