Zdravím všetkých ľudí a hlavne čerstvých držiteľov vodičských oprávnení!
Ako ide život?
Vravíte, že to ide zle, že to ďalej nejde? Ľahnite si na diaľnicu, ono Vás to prejde.
No dobre, dosť sme si užili môjho básnického génia.
Dnes prišiel ten nový pacient. Prišiel okolo pol desiatej. Ľudia, dopriala by som Vám vidieť ho. Je to niečo, čo sa ani nedá opísať slovami. Je chorobne žiarlivý. Volá sa Terrence. Neviem, čo vykonal svojej matke, ale toto je čistá pomsta. Nikdy by som svojmu dieťaťu také niečo neurobila.
Keď prišiel, tvárili sme sa ako vždy, keď má prísť niekto nový. Chceli sme vyzerať dostatočne psychopaticky, ale pri ňom sa to nedalo. Na neho sa len pozriete a cítite, že nie je v poriadku, že je v ňom niečo, čo Vás prinúti dávať si v jeho blízkosti na seba pozor. Tak som to aspoň cítila ja.
Prišiel, keď sme sedeli na zemi oproti sesterne a rozprávali sme sa. Ja, Jakub a Fredo sme mali rozložené pexeso a robili sme s ním blboviny. Máme vymyslené vlastné pravidlá, prečo by sme sa mali riadiť ostatnými? (Trik je v tom, že si nevšímate, kto je na rade a snažíte sa ukmínovať čo najviac kartičiek. Kto má vo svojich nakradnutých najviac párov, vyhráva.) Nina odbehla von, samozrejme, pre pacienta, ale to sme akože nevedeli. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vošla spolu s Terrencom. (Fakt pomsta.) Išli pekne od kraja od dverí a Nina mu hovorila, kde čo je a také reči okolo toho. Potom odbočili do spoločenskej miestnosti, ktorá vlasnte ani nie je oddelená dvermi, ale je to taký veľký ako keby výklenok z chodby, ale veľmi veľký, a vyšli pri nás. Nina sa zastavila a predstavila nám ho.
"Terrence, toto sú ostatní pacienti na oddelení. Tamto je Igor, Zina, Rolo, An, Ester, Jela, Fredo, Jakub a Chilli." A potom sa obrátila na nás: "Toto je náš nový pacient, volá sa Terrence (vravím, že totálna pomsta) a bude tu s nami kým sa nevylieči." A znovu sa obrátila na Terrenca: "Teraz ťa vezmem do tvojej izby, na izbe budeš bývať sám, aspoň zo začiatku, neskôr možno dostaneš spolubývajúceho. Môžeš si oddýchnuť, ale ak chceš, môžeš sa rozprávať s ostatnými. O pol druhej začína skupinová terapia."
Odišla s ním do jeho izby a o chvíľu vyšla späť bez neho. My sme sa tvárili, ako keby nám to bolo úplne jedno a nevšimli sme si, že by niekto prišiel. Ja s chalanmi sme ani oči nedvihli od hry, len sme sa tam bili o pexesové kartičky.
Naďalej sme sa tvárili akoby nič. Terrence nevyliezol zo svojej izby. O desietej som mala sedenie s doktorom. Už v poradí tretie. Je s ním fajn.
Nina ma teda zobrala do ordinácie, kde som sa ako zvyčajne posadila na gauč v mojej obľúbenej polohe. Maťo (povedal mi, že mu mám tak hovoriť) si sadol do kresla a usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala.
Pozrel sa na moje ruky a opýtal sa: "Hanbíš sa za svoje jazvy?" Stáva sa z nej tradičná otázka, pýtal sa ma to aj včera. Chce sa asi pýtať každý deň.
Natrčila som ruky a ukázala mu jazvy. "Nehanbím sa za svoje jazvy. Mám pred nimi rešpekt. Ak by som sa hanbila, nosila by som náramky a dlhé rukávy."
"Správne dievča," povedal a znovu sa usmial. "Čo hovoríš na nového pacienta?"
"A smiem toto s vami preberať?"
"Nie je to zakázané."
"Vyzerá to tak, že k nám zapadne. Má taký psychopatický výraz v tvári."
"Nemyslíš, že je nebezpečný?"
"Mala by som?"
"To som nikdy nepovedal, ale dávaj si pozor. Nielen naňho. Tak aké máš z neho pocity?"
"Nie je ako Adam."
"Adam?"
"To ste asi nečítali. Nemajte strach. Adam by bol iný. Toto je Terrence (bože, akáže to veľká pomsta). A aj keby to bol Adam, ja nie som Alice."
"Adam a Alice?"
"Áno."
"Budem hádať. Adam bol úplne super a Alice sa zachovala ako krava?"
"Ako ste to vedeli?"
"Tiež čítam rovnako veľa ako ty."
Usmiala som sa a spýtala: "Prečo je tu?"
"Adam? Veď ten tu nie je." Začudoval sa.
"Nie Adam, to mi je jasné, že ten tu nie je. Myslím Terrenca (čo len také hrozné vykonal matke?)
"To by ti mal povedať on sám. Ja ti to nesmiem povedať."
"Hm, tak teda nič. Čo budeme robiť na skupine?"
"Máš nejaký návrh?"
"Ani nie. Budeme zase rozoberať nejaké problémy?"
"Mali by sme. To je účelom skupinovej terapie."
"Nemali by sme si predstaviť Terrenca? (taká to pomsta)
"Rozmýšľam nad tým. Asi to tak urobíme, ale teraz sa už vráme k tebe."
"A čo by ste dnes chceli vedieť? Nejaké špeci otázky?"
"Povedz mi o tvojich pocitoch bezprostredne po tom, ako si sa prebudila v nemocnici. Alebo si to vnímala celé?"
"Nevnímala som to celé, iba čiastočne."
Začala som rozprávať. Nebudem Vás s tým nudiť, radšej prejdem k niečomu zo skupiny.
Skupina sa začala príchodom Maťa na oddelenie. Sadil si k Nine na stoličku a my ostatní sme si posadali okolo. Terrence (matka ho asi nechcela) sedel vedľa mňa a z druhej strany sedel Igor. Vedľa mňa sedel z druhej strany Jakub - je s ním haluz, môj parťák na skupinu.
Maťo začal s tým, čo sa diaľo na skupine včera a tak. Potom zase spomenul nového pacienta a vyzval ho, aby nám porozprával o svojích problémoch.
"Som chorobne žiarlivý a uvedomujem si to, ale neviem si pomôcť. Som nesmierne podozrievavý a tak som sa rozhodol, že sa chcem z toho liečiť. Milujem totiž svoju partnerku, ale ona povedala, že kým sa nevyliečim, tak so mnou nebude. Preto som tu. Bez nej nechcem žiť." Bolo to veľmi nepresvedčivé.
Jakub sa otočil ku mne, tak som sa mierne naklonila a skoro som sa zrýpala zo stoličky, pretože som sedela v tureckom sede, veď ako vždy.
"Tak to je teda. Pripadá mi, akoby sem bol zatvorený niekým iným a nie je tu dobrovoľne."
Maťo si všimol, že Jakub mi niečo hovorí. "Jakub, chceš sa o to podeliť s ostatnými?"
"Už som sa podelil s Chilli, to stačilo."
"Tak ťa prosím, aby si neprerušoval."
Terrence (ja fakt neviem, čo jej mohol urobiť) ďalej pokračoval. Čím ďalej sme ho počúvali, tým nám to všetkým pripadalo, že je tu nazoaj zravretý niekým iným. Vyzvedať sme však nemienili, je na každom, aby sám povedal, prečo je tu. My všetci sme tým prešli.
Maťo nás dnes dlho netýral, za hodinku sme mali po skupinovej. Dnes mal totiž dosť plný program. Samé sedenia.
Po skupine sme sa všetci odobrali do spoločenskej, kde sme zase začali hrať pexeso. An s Jelou, Rolom a Igorom hrali monopoly. Fredo so Zinou zase žolíka. Terrence (pomsta shitov) sa prechádzal pomedzi nami a nakoniec si sadol na gauč a pozeral telku.
To je asi na dnes všetko.
Ak sa udeje niečo zaujímavé, dám Vám ihneď vedieť.
Zdravím všetkých a nezabúdajte - dávajte si pozor na svoje psychické zdravie, v blázincoch to nie ja až také ružové.
Majte sa dobre!
HAWK
Denník psychopata - 28.06.07
28.06.2007 14:55:27
Komentáre
no,