Zdravím všetkých psychicky zdravých aj tých narušených!
Ako ste sa cez weekend mali? Chýbala som Vám so svojími postrehmi z nášho super blázinca?
Musím uznať, že cez weekend sme to tu mali celkom fajn. Nina mala cez weekend voľno a tak nás mali na starosti ostatné sestričky.
An s Fredom a Igorom sa snažili vymyslieť plán, ako im niečo urobiť. Aj na niečo prišli, ale nedarilo sa im to zrealizovať, preto po piatom pokuse to vzdali, len tak klesli na dlážku, zapálili si cigaretu a zvyšok weekendu strávili kecaním s nami.
Možno sa pýtate, o čom sa tak blázni medzi sebou rozprávajú. Je to rozdielne. Podľa toho, na akom oddelení ste. Na našom sa väčšinou rozprávame o tom, ako by to vyzeralo, kebyže nie sme zavretí v tomto ústave. Premýšľame o tom, čo by sme práve robili tam vonku, alebo ako sa k nám budú chovať ľudia, keď sa odtiaľto dostaneme. Určite si budú myslieť, že sme nebezpeční a mali si nás tam nechať, ale čo už s takými ľuďmi. Ak cez weekend boli na návšteve rodičia alebo priatelia, vždy rozoberáme, čo je nové, či sa niekto na nás pýtal a tak.
A veľmi často opakovanou témou je postoj rodičov k tomu, že sme v psychiatrickom ústave. Pre Igora to nie je práve najvďačnejšia téma, pretože do tohto ústavu ho dostali práve rodičia. Jeho choroba sa prejavila z ich postoja k nemu ešte od útleho malinkata.
Igor je prostredné z troch detí. Vždy bol v tieni staršieho brata a už v úplnej tme, čo sa týka mladšej sestry. Brat bol vždy ten najlepší, najšikovnejší a najmúdrejší, sestra zase bola miláčikom rodiny (vlastne ešte stále je). Jeho rodičia sa niekedy tvária, akoby ani nemali druhé dieťa, len z prvého skočili hneď na tretie. To je dosť blbé.
U nás si ma všímali, ale to len preto, že som najmladšia a spomedzi štyroch detí jediné dievča. Poviem Vám, je to výhoda mať troch starších bratov, ale zase odtiaľ-potiaľ.
Dnes je pondelok. Mala som sedenie hneď s troma psychiatrami naraz. Môj bývalý a terajší psychiater sa spojili s mojím budúcim psychiatrom a urobili si zo mňa niečo ako pokusného králika. (Mimochodom, bývalý psychiater sa ma vzdal preto, lebo si musel podeliť pacientov s mojím terajším psychiatrom. Je totiž veľmi žiadaný, prednáša na univerzite a tak, a pracuje len na polovičný úväzok.) Pokusným králikom som to nazvala ja, pretože ich názov - predstavenie pacienta novému doktorovi - sa mi vééééééľmi nepáčil a navyše som naozaj bola pokusným králikom, pretože som bola ako prvá.
Ten nový doktor je celkom sympaťák. Volá sa Matej Menšík. Má tridsať a za sebou už skoro šesť rokov praxe, čiže nie až také ucho, ako sme si mysleli. Bude mať na starosti celé naše oddelenie a bude sledovať situáciu aj v ostatných oddeleniach, čo je super, aspoň z neho niečo vytiahneme. Budeme s ním mať aj skupinovú terapiu. Zajtra s ním mám prvé sedenie o samote. Som zvedavá, čo si pre mňa vymyslí.
Dobre ľudia, nič iné ma nenapadá, preto sa majte dobre a dávajte pozor, aby Vás nič nepripravilo o zdravý rozum.
Čaute sa
Denník psychopata - 22.-25.06.07
25.06.2007 16:03:14
Komentáre
:)