Zdravím všetkých psychicky narušených, tých nenarušených, ale najmä tých, ktorých otcovia zavárajú uhorky!
Ako sa máte? Dá sa to tam vonku prežiť?
U nás je to celkom fajn, ale je tu veľké teplo a dáva to dosť zabrať. Ale na to sme si už zvykli, veď sme tu dosť dlhú dobu.
V nedeľu boli návštevy. Prišli moji rodičia a naložili k sebe aj babku. Babka ma objala a vybozkávala, doniesla mi štrúdľu, moju obľúbenú. Odovzdala som ju Nine, ktorá ma odviedla do návštevnej miestnosti, aby ju odniesla na oddelenie. Nina mi povolila vychádzku do parku, tak som zobrala babku a šli sme si sadnúť na lavičku. Obďaleč sedel Terrence s frajerkou a na druhej strane zase Jakub so sestrou a kamošmi. Rodičia šli s Ninou za Maťom, aby ich trochu poinformoval čo a ako.
"Tak, vnučka moja, ako sa vlastne máš? Dávajú ti tu jesť?"
"Áno, babi, všetko je ok. Mám sa celkom dobre a čo ty?"
"To vieš, zle sa mi chodí a opuchajú mi nohy. Ale doktorka mi na to zase nič nedala, veď to poznáš, zberba je to."
"Jasné, babi."
"A čo, nejakého fešáka nemáš?"
"Nie, babi, nemám."
"A ten, čo si s ním bola?"
"Ten sa žení, babi," povedala som smutne.
"A kohože si berie, keď nie teba?"
"Moju kamošku."
"Hajzel!" povedala babka tak schuti, až som sa musela usmiať. Babka je cool, nie je ako iné babky, ona je skôr moderná a nedrží sa starých tradícií. "Nič si z toho nerob, nájdeš si lepšieho. Ten sa mi aj tak nepáčil. A čo hovorí tvoj doktor? Kedy pôjdeš domov?"
"Teraz mám nového doktora, babi. Ten druhý išiel preč."
"A fešák?"
Prikývla som. "Nie je najšpatnejší. A podobá sa na dedka keď bol mladý."
"Tak to je potom veľký fešák. A kedy ťa pustí domov?"
"Ešte nevie, babi."
"Berieš aj nejaké lieky?"
"Uhm. Mám teraz nové a niekedy som z nich dosť unavená, ale to je v poriadku."
"Už aby ťa pustili. Chýbaš nám."
Zrazu sa zjavili moji bratia, najstarší spolu s frajerkou. Tá holka ma nemá rada, preto nechápem, prečo prišla.
"Ahojte! Nehovorili mi, že aj vy prídete."
"Já hlava sklerotická!" ozvala sa babka a plesla sa po čele.
"Len sme sa trochu zdržali," povedal mi Adam (druhý v poradí).
"Lepšie povedané, niekto nás zdržal," pošepol Ondro (tretí - po ňom som už len ja) a kývol hlavou na Zdenovu frajerku. Adam s Ondrom ju tiež nemajú radi, ale nakoľko Zdeno je super brat, tak všetci držíme hubu a snažíme sa s ňou nejako spriateliť, ale len kvôli nemu.
Bratia ma objali a dali mi pusy na líce. ONA ku mne prišla a s nechutným afetkom "No ale ahoj, Chilli!" ma objala a dala mi pusu na líce. Tvárila som sa, že ok, ale len kvôli Zdenovi. Sadla si k babke na lavičku, kde som predtým sedela ja. Tak som si sadla na trávu spolu s bratmi a hrala som sa so steblami.
ONA začala hovoriť o sebe, aká je len zaneprázdnená, ako sa jej darí v práci, akých má len úžasných kolegov.... Akoby to niekoho zaujímalo. Pozrela som na Zdena. Vyzeral, že mu to vadí, ale nič nehovoril. Pozrela som na babku a všimla som si, že namiesto toho, aby JU počúvala, hrala sa s rubikovou kockou, ktorú vždy nosí v kabelke. Uškrnula som sa a štuchla som Adama s Ondrom. ONA si nič nevšimla a naďalej vykladala o sebe. Zdeno si už tiež všimol babku. Pozrel na mňa a zatváril sa ospravedlňujúco.
"Chilli, poď sa so mnou prejsť," povedal mi.
"Zdenko, miláčik, kam chcete ísť?" spýtala sa ONA.
"Len tak, chcem byť na chvíľku so svojou sestrou sám. To snáď môžem, nie?" Pozrela som na Zdena, toto nebývalo. To bolo prvýkrát, čo som ho počula, že sa takto voči nej ohradil.
ONA sa napaprčila. Zdeno na ňu ani nepozrel a potiahol ma za ruku.
"Brácho, ja zírám."
"Prepáč. Nechcel som ju brať, ale napchala sa do auta, vraj ťa chce ísť pozrieť."
"Prosím ťa, o mňa sa veru nezaujíma. Keby to tak bolo, tak sa ma aspoň opýta, že ako sa mám. A nie stále vykladá len o sebe a o tom, aká je len úžasná."
"Chilli, ja ju už neľúbim. Chcem sa s ňou rozísť."
"Ale nevieš ako to máš urobiť." Prikývol. "To nič, hlavne, že si sa už konečne uvedomil."
"Čože?"
"To si nevšímaj."
"Vieš, všimol som si, že ani vy ju nemáte v láske. Rodičia sa tvária zdvorilo, to je jasné. Ale na vás troch je to vidieť, ale tiež je vidieť, že sa snažíte dať jej šancu a mať ju trochu radšej. Už sa nemusíte. Skončím to s ňou. Od teba by som však chcel, aby si mi poradila."
"Aha. Tak dobre teda. Byť na tvojom mieste, tak jej to poviem hneď ako prídete domov. A nehovor jej, že by si s ňou rád zostal kamarát. To je dosť o hovne veta. A navyše by sme ju asi ťažko zniesli ako kamarátku. Povedz jej, že si myslíš, že bola veľmi sobecká a že sa veľmi zmenila. Že stále hovorí len o sebe, nestará sa o teba a také veci... Proste láska vyprchala a nemá to cenu."
"Nemal by som jej dať ešte šancu?"
"Podľa toho, ako to cítiš."
"Nedám," povedal po krátkej úvahe. "Nemá to cenu. Navyše som spoznal jednu holku, ktorá má niečo do seba."
"Tak takto to je. Super, ale to jej nehovor. To sa nesie dosť ťažko."
"Dobre, ďakujem za radu. A čo ty? Počul som, že za tebou boli ****** a ******."
"Áno, preto mi boli odobrané výsady. Zobralo ma to. Nečakala som to od neho. Ľúbila som ho. Ale keď si tu zavretý, myslíš len na to, že tam vonku ťa čaká niekto, kto ťa má rád. Myslela som si, že čaká. Tie občasné telefonáty sa mi nezdali iné. Nechodil za mnou, to by som chápala. Ale toto bol pre mňa šok a podraz. Ale už mi je to jedno. Nech sú spolu šťastní, keď si myslia, že im to vyjde. A nech je to dieťa zdravé a šťastné a nech sa mu darí. Maťo mi pomohol preniesť sa cez to." Zdeno ma objal. "No dobre, vráťme sa späť. Aj naši sú už tam. Ale ako vidím JEJ sa huba stále nezavrela."
Vrátili sme sa. Podarilo sa nám JU umlčať a celkom dobre sme sa zabavili. Na okamih som sa zase cítila ako za starých čias, keď sme sedávali na dvore a opekali, zabávali sa a kašľali na problémy. Aj moji rodičia boli dnes veselší ako inokedy.
Pýtala som sa Maťa, čo im povedal. "Len to, čo chceli počuť. Pýtali sa, kedy ťa prepustím."
"A čo si im povedal?"
"Že ešte neprišiel ten čas. Robíš pokroky, ale ešte to nie je na prepustenie."
"A kedy asi tak?"
"Keď budeš veľmi - veľmi chcieť a budeš sa snažiť, tak čoskoro."
"A čo ak tu chcem zostať?"
"Potom je to jedno predsa," povedal a usmial sa.
Keď všetky návštevy odišli, urobili sme si hostinu. Tentokrát ju nič nepokazilo. Žiaden záchvat sa nekonal. Len sme sa pobili o štrúdľu od babky. Igor bol z mojej babky hotový. Podľa neho ju úplne super. Ja si to tiež myslím.
Myslím, že to je asi tak všetko. Majte sa dobre a nezabudnite si dať pozor na svoje psychické zdravie.
Zdravím ťa, babi. :)
Denník psychopata 13.07.07 - 17.07.07
17.07.2007 13:21:11
Komentáre
velmi dobre
Poklona
Píš ďalej
.