Zdravím všetkých psychicky narušených aj tých, ktorí o sebe prehlasujú, že sú normálni!
Ako žijete?
Viem, viem, dlho som sa neozvala, ale to musíte chápať, nejde to len tak a, ak mám pravdu povedať, mala som zatrhnuté všetky výhody. Bola som totiž zlá.
Všetko sa to začalo v nedeľu. Nedeľa je u nás návštevný deň. Boli za mnou bratia, ale len na skok, pretože mali naponáhlo. Zásobili ma koláčmi a čerstvým ovocím a priniesli mi zmrzlinu, ktorá už bola skoro roztopená. Všetka česť mojim super bratom, kebyže ich nemám, umrela by som. (Vždy po návštevách máme hostinu. Sadneme si oproti sesterne, všetko porozkladáme a potom hodujeme. Je to zábava, to mám na tomto cvokhause najradšej.)
Hodinu pred koncom návštevných hodín už nikto nechodí a tak si začíname rozkladať všetko, čo priniesli rodičia a známi, ktorí prišli na návštevu, pozrieť ako sa máme. Zavolali sme aj Terrenca (musím si zvykať), aby sa poriadne začlenil medzi nás. Tento zvyk sa mu zapáčil ihneď. Bola ho pozrieť aj frajerka, kvôli ktorej je tu, priniesla mu kopu dobrých vecí. Už sme boli nachystaný, že začneme hodovať. Bratia priniesli domácu štrúdľu od babky, tá má vždy úspech. Už som mala nôž v ruke, že ju idem rozkrájať, keď prišla Nina a povedala, že mám návštevu. Pozrela som sa k dverám.
Stáli tam ****** a ******, môj priateľ - teda už bývalý priateľ - a jedna z mojich najlepších kamošiek. Prekvapilo ma to, pretože ****** ma naposledy navštívil ten weekend, keď som sem prišla. Vtedy sme spolu ešte chodili. Bolo mi to jedno, pretože odkedy som tu, nemyslela som na to, že tam vonku zostal.
Bola to aj moja vina.
"Hej, nezjedzte mi všetku štrúdľu. Nechajte mi aspoň kúsok. Jakub, prosím ťa, dohliadni na to, aby mi zostal kúskok, oki?"
A šla som za nimi. Obaja mi vtisli pusu na líce a spýtali sa, ako sa mám. ****** mi podala košík s ovocím.
"Daj si, Chilli, to je od nás, zo záhrady."
"Ďakujem."
"Vieš, Chilli, prišli sme ti niečo povedať. Dúfame, že ťa to nijako nerozruší."
"Len do toho, ak aj hej, tak na to tu je môj psychiater a všetok personál."
"Chilli, ja a ****** sa budeme brať." Okamžite vo mne všetko zamrzlo. "V septembri. ****** je tehotná, čakáme bábo."
"Gratulujem," dostala som zo seba po chvíli.
"Chceli sme ti to povedať, pretože medzi mnou a tebou....."
"Jasné, chápem, chcel si mať čisté svedomie. V poriadku, ja vám fandím, dúfam, že budete spolu šťastní. Mohli ste mi to však povedať skôr."
"Chilli..."
"Gratulujem, ale, bohužiaľ, na svadbu nebudem môcť prísť. Pochybujem, že ma dovtedy pustia. Liečba ešte nie je skončená."
"Chilli..."
"Naozaj, dúfam, že budete mať syna. ****** vždy chcel syna. Keď sa to narodí, dajte mi vedieť," hovorila som to presvedčivo.
"Sme radi, že si to zobrala tak dobre."
"Čakali ste, že budem kričať, zbijem vás, pokúsim sa vás zabiť, utečiem a podrežem sa? Ale kdeže, môj psychiater robí dobrú robotu, nemusíte sa báť. Na také veci už vôbec nemyslím."
"Ach, Chilli. Som taká rada."
Vtedy prišla Nina a povedala, že návštevy sa skončili. ****** a ****** sa so mnou rozlúčili. Vo dverách mi ešte zakričali, že mi prinesú svadobné matrtáky.
"Zožerte si ich sami," zašepkala som. Oprala som sa čelom o stenu a buchla som do nej päsťou. Moji hodujúci kamoši sa prestali tváriť, že sa nepozerajú.
"HAJZLI!" nevydržala som a zakričala som, čo som im chcela povedať. Začala som plakať a zosypala som sa na zem. Vtedy vošla Nina, ktorá ich bola odprevadiť.
"Chilli, čo ti je?"
"HAJZLI SÚ TO? OBYČAJNÍ HAJZLI!"
"Chilli, ukľudni sa a povedz mi, čo sa stalo."
Nasledoval môj totálny výbuch. Plakala som a kričala. Moji drahí spolupacienti sa zamrznutí pozerali, čo sa so mnou deje. Jakub vystrelil a chcel ísť ku mne, ale Nina ho zastavila. Kázala mu, nech sa vráti na miesto a zavolala na dvoch ošetrovateľov. Tí ma nejakým záhadným spôsobom dostali na izolačku, kde každý musí rozchodiť svoj záchvat. Nina tam najprv so mnou zostala, ale videla, že to nemá zmysel. Chcela som byť sama a vkľude plakať.
"Chilli, nemôžem ťa tu nechať samu."
"Dajte mi všetci POKOJ! Nechcem mať s vami nič spoločné. Už nikdy s NIKÝM!"
"Chilli, ak chceš byť sama, musím ti dať kazajku."
"Je mi to jedno, len nech som už konečne SAMA!"
Navliekli ma do kazajky a zamkli ma tam. V miestnosti bez okien, s madracmi na každej stene, na zemi aj na strope. Schúlila som sa do kúta a tam som plakala.
Taký podraz som od nich nečakala. Určite nie od ******. Toho som ľúbila.
Tak som tam len tak sedela a čakala som, kedy skončí moje utrpenie. Prosila som Boha a aj *****, nech mi je to jedno a ak nie, tak nech si ma čo najskôr zoberú k sebe.
Nemala som pojem o čase.
Zrazu som začula za dverami šramot. Otvorilo sa malé okienko na dverách a z neho sa na mňa usmievala An.
"Chilli, Chilli si ok?"
"Nie som. Choďte preč."
"Chilli, my ťa v tom nenecháme. My ťa milujeme."
"Prosím, choďte preč."
"Chilli, tu je Jakub. Chilli, prosím, my ti chceme pomôcť. Veľmi nám na tebe záleží."
"Prosím, choďte preč."
"Máme kľúče. Uspali sme nočnú stráž. Dali sme im prášky do kávy. Ideme dnu."
"Nie, prosím, choďte preč. Prosím vás."
"Chilli, zlatko."
"Prosím, choďte preč. Nemá to cenu. Chcem byť sama, prosím vás."
Počula som, ako ich An odháňa preč. "Poďte, ideme, musíme jej vyhovieť."
Počula som, ako sa háda s Jakubom, pretože on chcel ísť za mnou.
"Jakub?"
"Áno, Chilli."
"Choď preč, prosím ťa. Choď."
"Nie."
"Choď, Jakub, prosím."
"Dobre teda, idem."
"Chilli, zlatko, my všetci ťa ľúbime, daj sa rýchlo do poriadku, prosím," povedala ešte An.
Tak som tam tak zostala do rána. Ráno sa zjavil Maťo. Spýtal sa ma, či som v poriadku.
"Vyzerám na to?"
"Nie, máš pravdu, to bola blbá otázka."
Keď bol pri mne, pocítila som, že mu môžem veriť. Dal mi dolu kazajku. Robil to veľmi jemne a nežne. A vtedy som pocítila, že on je ten, ktorému to môžem povedať. Slová sa zo mňa sypali a ja som mu povedala úplne všetko. Bol pri mne päť hodín. Spolu sme jedli a ja som stále rozprávala.
Nakoniec mi dal injekciu na upokojenie a nové antidepresíva. Na tri dni mi museli odobrať všetky výsady "slušného blázna". Dnes mi ich vrátili.
Nič iné z tých dní nestojí za zmienku.
Denník psychopata 01.- 04.07.07
04.07.2007 14:19:07
Komentáre
;)
Keď tak nad tým rozmýšľam, mala by som vlastne sedieť niekde vedľa teba, pokúsila som sa predávkovať liekmi... pomerne dávno... ale výber nezodpovedal účelu, zdriemla som si, totálne si pokazila žalúdok, ale na nič sa neprišlo, detská doktorka to nazvala črevnou chrípkou...
...